O nás

 


Brixi, 6.týždňov

 

Vždy som snívala o veľkom psovi. Jedného dňa, keď sme zase uvažovali o šteniatku, povedali sme si, že si kúpime psa podľa svojich predstáv s rodokmeňom a nie psíka z útulku, z ktorého nevieme, čo vyrastie.

Vlkodava sme videli na fotkách a páčil sa nám, čo sa nám však nepáčilo, bola jeho cena. Keď sme ho ale uvideli naživo, obaja sme sa zamilovali a do mesiaca išli pre Brixi do Prahy.

Brixi sme mali dva roky, keď sme si uvedomili, že írsky vlkodav je to pravé orechové pre nás a že nám jeden vlkodav nestačí. Našli sme chovateľskú stanicu a rezervovali si šteniatko, fenku. A aby sme zaplnili ten vekový rozdiel, rozhodli sme sa kúpiť aj odrasteného psíka. A tak začala naša cesta vlkodava, pribúdali ďalšie kusy a už sme nikdy neostali bez minimálne troch.

Salučku som zatúžila mať ako psíka do postele a nechcela som ísť mimo skupiny chrtov. Bebinka bola vždy veľký prípad, úplne iná povaha ako vlkodav. Nazrela som s ňou do chrtieho športu a zoznámila sa s ďalšími chovateľmi tohoto plemena zo sveta.

Pudel, to je plemeno, na ktoré by som samú seba vôbec netipovala :-) Ale keď som hľadala niečo pre dcéru, zvolila som toto plemeno a prekvapením bolo, keď som si toto plemeno aj s jeho temperamentom zamilovala tak, že som sa rozhodla venovať aj jemu a nie nechať ho iba ako rodinného miláčika.

A tak žijeme s toľkými psami, samozrejme v rodinnom dome, kde sme všetko vonku aj vnútri prispôsobili tomu, aby nám aj im bolo čo najlepšie. Veľa sa zúčastňujem výstav, pretože ma to baví.

Naše psy vyrastajú s nami v dome, šteniatka majú vždy obrovské privilégiá postele a chodia s nami do práce. Deti so psami vyrástajú, berú ich už ako samozrejmosť a verím, že si svoj život ani v budúcnosti nebudú predstavovať bez nich.

Máme psov, pretože z nich máme radosť, dávajú nám lásku a oddanosť.